Porovnanie mobilov      Katalóg mobilov      Vyhľadávanie podľa parametrov
         
 

Technológie v mobilných zariadeniach

  Displej
     TFT LCD
     IPS LCD
     PLS LCD
     TN LCD
     OLED
     PMOLED
     AMOLED
     Super AMOLED
     IGZO

Wi-Fi
     802.11 a/ac/b/g/n
Typy sietí
     2G
     3G
     4G

Stupne zvýšenej odolnosti
     IP XY (IP 57, IP 68, ... )

Batérie
     Kapacita mAh
     Ni-MH
     Li-Ion
     Li-Pol
         
 


Displej

TFT LCD displej

Jedná sa o pomerne lacnú technológiu vďaka čomu je jej uplatnenie možné aj v lacnejších produktoch. Pixel sa skladá z trojice filtrov, pričom každý z nich prepúšťa obmedzenú časť farebného spektra. Ku každému tomuto filtru je v technológii TFT LCD priradený jeden tranzistor, ktorým sa ovláda jeho priepustnosť. Napríklad keď má byť na displeji zobrazená iba červená farba, všetky pixely musia prepúšťať svetlo iba cez červený filter. Zelený a modrý ostávajú nepriepustné. Nastavovanie svetelnej priepustnosti je možné vďaka tekutým kryštálom, ktoré sú v tomto prípade považované za filtre. Tieto tekuté kryštály menia svoju štruktúru podľa toho, aké elektrické napätie je na nich pripojené - je tak možné dosiahnuť efekt, pri ktorom sú kryštály priepustné v pomere RGB 20:30:50, dôsledkom čoho vznikne tmavá modrá farba.

IPS LCD displej

IPS (In Plane Switching) technológia pôvodne vznikla ako riešenie pálčivých problémov TN-LCD panelov. Preusporiadaním pixelov predovšetkým zväčšila pozorovacie uhly (na prakticky plných 178° v horizontálnom i vertikálnom smere), zlepšila farebnú vernosť. Ešte aj dnešné IPS panely však za to platia daň v podobe mierne vyššej odozvy a o niečo vyššej spotreby energie.

PLS LCD displej

PLS (Plane to Line Switching) technológia je v podstate založená na IPS. Cieľom Samsungu bolo upustiť od PVA panelov, ktoré síce poskytujú už vyrovnané výsledky, ale IPS (od LG-Philips) mali stále výrazne lepšie podanie farieb. Pre profesionálne účely mal teda Samsung dieru vo svojom portfóliu.

TN LCD displej

TN (Twisted Nematic) technológia je najstaršia a najlacnejšia pri LCD displejoch. Staršie (35-25ms) TN panely boli pomalé a mali neprirodzené podanie farieb. TN LCD displeje tiež ako jediné trpia svietiacimi poškodenými pixelmi a nižším kontrastom. Vzhľadom k tomu, že subpixely majú podlhovastý tvar, majú TN panely rozdielne pozorovacie uhly vo vertikálnej a horizontálnej rovine. Až generácia panelov s dobou odezvy 16ms zlepšila nedostatok rýchlosti, obmedzenia pozorovacích uhlov a podania farieb.

OLED displej

OLED (organická svetlo emitujúca dióda) elektroluminiscenčná dióda v ktorej na vyžarovanie svetla z elektroluminiscenčnej vrstvy sú použité organické látky. Táto vrstva organického polovodiča sa nachádza medzi dvoma elektródami, pričom jedna z elektród býva priehľadná. OLED sa používa v celej škále výrobkov, od miniatúrnych displejov v MP3 prehrávačoch, mobilných telefónoch až po veľkorozmerové ploché zobrazovacie displeje a televízie. Rozlišujú sa dva základné typy OLED: jeden používa malé molekuly a druhý polyméry. Pridaním pohyblivých iónov do OLED vrstvy sa vytvorí svetlo emitujúca elektrochemická bunka (LEC) s mierne odlišným prevádzkovým režimom. OLED displeje sa podľa spôsobu zapojenia delia aj na pasívne (PMOLED) alebo aktívne (AMOLED). Pre OLED s aktívnou maticou (Active-matrix OLEDs - AMOLED) je nutný tenký film tranzistorov na spodnej vrstve elektród pre zapínanie a vypínanie každého pixelu, toto riešenie ale poskytuje výhodu vyššieho rozlíšenia alebo tvorbu veľkých rozmerov displejov. Diplej z OLED nepotrebuje pre svoju prevádzku podsvietenie. Na základe tohto konštrukčného rozdielu, keďže klasický LCD ho pre svoju funkciu potrebuje, je obraz z OLED displeja podstatne kontrastnejší a živší, dokáže "zobraziť" hlbokú čiernu, a najmä je podstatne tenší a ľahší. Veľkou výhodou pri konštrukcii OLED je možnosť aplikácie aktívnej elektroluminiscenčnej vrstvy na pružné podkladové médiá, čo umožňuje vytváranie pružných a ohybných displejov a zobrazovacích plôch. Klasické LCD pre funkciu potrebujú sklenený substrát, čím sa takmer vylučuje ohybnosť a pružnosť takéhoto displeja.

PMOLED displej

PMOLED displeje s pasívnou matricou sú jednoduchšie, používajú sa hlavne tam, kde je treba zobraziť napríklad iba text. Jednotlivé pixely sú ovládané pasívne, mriežkovou matricou navzájom prekrížených vodičov. V mieste kríženia sú vodiče připojené k elektródam OLED štruktúry a tým vznikajú jednotlivé pixely. Pomocou mriežky vodičov a multiplexných prepínačov je na anódy a katódy vybraných bodov privedené elektrické napätie, ktoré prinúti organickú látku vyžarovať. Signály sú spravidla dodávané do stĺpcov a synchronizované s cyklickým zapájaním riadkov. Optický výstup tak vzniká postupným skladaním riadkov, ku ktorému dochádza 60krát za sekundu. Čím väčší prúd je v impulze použitý, tým jasnejšie pixel žiari. Z dôvodu vyššej spotreby a horšieho zobrazenia je PMOLED technológia vhodná predovšetkým pre displeje menších úhlopriečok.

AMOLED displej

AMOLED (active-matrix organic light-emitting diode). Existujú dva základné druhy, displeje s pasívnou matricou (PMOLED - Passive Matrix Organic Light Emitting Diode) a displeje s aktívnou matricou (AMOLED - Active Matrix Organic Light Emitting Diode). Obidve vychádzajú z technológie OLED - (Organic light emitting diode). Je to typ displeja využívajúcí technológiu organických elektroluminiscenčných diod. Displeje s aktívnou matricou sú vhodné pre graficky náročné aplikácie s veľkým rozlíšením, teda zobrazovanie videa a grafiky. Štruktúra je podobná ako u TFT LCD. Aktivácia pixelov je prevádzaná tranzistormi. Medzi výhody oproti PMOLED patrí vyššia zobrazovacia frekvencia, ostrejšie vykreslenie obrazu a nižšia spotreba. Nevýhodou je zložitejšia štruktúra displeja a teda aj vyššia cena.

Super AMOLED displej

Super AMOLED displej je na rozdiel od obyčajného AMOLED vybavený už v základe dotykovými senzormi. Ako integrovaná súčasť táto vrstva neukrajuje zo svetelnej priepustnosti a umožňuje sledovanie obrazu z väčších uhlov.

IGZO displej

IGZO (Indium gallium zinc oxide) nie je technológia ale iba náhrada iného materiálu pre ovládanie samotných tekutých kryštálov. Tento materiál poskytuje niekoľko výhod. Prvá je menšia energetická náročnost. Je to dané tým, že IGZO nepotrebuje na svoje stavy udržovacie napätie. Stačí iba impulz pre zmenu stavu z 0 na 1 a pod. Vďaka tomu sa zníži príkon LCD alebo OLED. Je tu tiež možnosť vyrobiť menší tranzistor a vďaka tomu môžu mať displeje s IGZO materiálom vyššie rozlíšenie pri zachovaní rovnakej veľkosti. Prepúšťajú tiež viac svetla a tak sa zníži príkon do LED podsvietenia.

 

Wi-Fi

802.11 a/ac/b/g/n

Wi-Fi je založené na špecifikáciách IEEE 802.11. V súčasnosti je vyvinutých päť variácií 802.11: 802.11a, 802.11b, 802.11g, 802.11n a 802.11ca. 802.11b bola použitá v prvých Wi-Fi produktoch.

Wi-Fi špecifikácie
Špecifikácia Rýchlosť Frekvencia
Pásmo
Kompatibilita
802.11 a 54 Mbit/s 5 GHz a
802.11 b 11 Mbit/s 2,4 GHz b
802.11 g 54 Mbit/s 2,4 GHz b, g
802.11 n 600 Mbit/s (4x 150 Mbit/s) 2,4/5 GHz b, g, n
802.11 ac 6,93 Gbit/s (8x 867 Mbit/s) 5 GHz a, b, g, n, ac

 

Typy sietí

2G

2G je skratka pre 2.generáciu bezdrôtovej telefónnej technológie mobilného telefónu. V 2G sieti nie je možné prenášať dáta, ako e-maily alebo softvér, ale iba digitálny hlasový hovor, alebo ostatné základné pomocné dáta, ako napr. dátum a čas. Technológie 2G sú rozdelené do štandardov založených na TDMA alebo CDMA v závislosti od typu multiplexu. Hlavné 2G štandardy sú:

- GSM (založený na TDMA), pochádza z Európy, ale používa sa celosvetovo
- IDEN (založený na TDMA), proprietárna sieť používaná Nextelom v Spojených štátoch a Telus v Kanade
- IS-136 čiže D-AMPS, (založený na TDMA, všeobecne označovaný ako TDMA v USA), používaný v Amerike
- IS-95 čiže cdmaOne, (založený na CDMA, všeobecne označovaný ako CDMA v USA), používaný v Amerike a častiach Ázie
- PDC (založený na TDMA), používaný výhradne v Japonsku

3G

3G je skratka pre tretiu generáciu mobilných technológií. Služby spojené s touto generáciou predstavujú schopnosť prenášať hlas (telefónny hovor) i dáta (sťahované dáta, e-maily, správy). Mobilné technológie 3G pracujú v pásme 2,1 GHz a umožňujú využívanie väčšieho počtu služieb, ako je napr. rýchly prenos dát (internet) pomocou nadstavby siete 3G (HSDPA - z angl. High Speed Download Package Access, ktorého teoretické maximum je 14,4 Mbit/s (2.8 MB/s). Na Slovensku spustili mobilní operátori komerčnú prevádzku sietí 3G začiatkom roka 2006: Orange 17. marca 2006, T-Mobile 25. januára 2006 a O2 18. júla 2011.

4G

4G je skratka pre 4.generáciu technológií mobilnej komunikácie. Systém 4G, okrem bežných hlasových služieb a ostatných služieb 3G, poskytuje mobilný širokopásmový internetový prístup, napríklad pre laptopy s bezdrôtovými modemami, smartfóny a iné mobilné zariadenia. Potenciál a aktuálne aplikácie zahŕňajú mobilný prístup na internet, IP telefóniu, herné služby, mobilnú TV s vysokým rozlíšením, video konferencie, 3D televíziu a cloud computing. Komerčne sú nasadené 2 systémy 4G: Mobilný štandard WiMAX, a LTE štandard.

 

Stupne zvýšenej odolnosti

IP XY (IP 57, IP 68, ... )

Stupeň zvýšenej odolnosti (ochrany) je odolnosť elektrospotrebiča voči vniknutiu cudzieho telesa a vniknutiu kvapalín. Vyjadruje sa v tzv. IP kódom (International Protection) definovaným medzinárodným štandardom IEC, na Slovensku. IP kód tvoria 2 cifry: prvá udáva ochranu pred nebezpečným dotykom a pred vniknutím cudzích predmetov, druhá stupeň krytia pred vniknutím vody. Maximálny možný stupeň krytia je IP68.

Stupeň X Y X  -  OCHRANA ZARIADENIA Y  -  STUPEŇ OCHRANY
pred vniknutím cudzích predmetov pred vniknutím vody
IP xy 0 0 bez ochrany Bez ochrany
IP xy 1 1 veľkých (≥ 50 mm) Zvisle padajúce kvapky vody
IP xy 2 2 malých (≥ 12,5 mm) Šikmo padajúce kvapky
IP xy 3 3 drobných (≥ 2.5 mm) Kropenie vodou (dážď)
IP xy 4 4 veľmi drobných (≥ 1 mm) Proti striekajúcej vode
IP xy 5 5 prachom Tryskajúca voda
IP xy 6 6 prachotesné Intenzívne tryskajúca voda
IP xy 7 7 - Dočasné ponorenie
IP xy 8 8 - Trvalé ponorenie

 

Batérie

Kapacita mAh

Kapacita akumulátorových článkov sa udáva v jednotkách mAh (miliampérhodina). Čím väčšiu má článok kapacitu, tým dlhšie vydrží nabitý. Záleží však aj na veku článku. Čím je článok starší tým sa jeho vlastnosti akumulovať elektrický náboj zhoršujú.



Ni-MH (niklo-metalhydridový článok)

Kladná elektróda je z hydroxidu niklu, záporná je tvorená kovovou zliatinou. Separátor, oddeľujúci obidve elektródy obsahuje alkalický elektrolyt (hydroxid draselný). Menovité napätie je 1,2V.

Nevýhody

  • Pamäťový efekt -  vzniká dobíjaním nevybitých batérií, čím se znižuje ich kapacita. Dá sa tomu zabráníť tým, že pred každým nabitím sa nechá batéria úplne vybíť.
  • Samovybíjanie - články NíMH trpia tiež samovybíjaním. Po 24 hodinách sa stratí približne 6-16% ich energie.
  • Doba nabíjania



Li-Ion (lithio-iontový článok)

Sú to nejpoužívanejšie typy batérií. Namiesto niklu sa používa chemicky vysoko reaktívne a ľahko vznietiteľné lithium. Kladnú elektródu tvorí väčšinou lithiokobaltový oxid. Záporná je tvorená zlúčeninami uhlíka a grafitu. Menovité napätie je 3,6 V. Elektrolyt tvoria agresívne organické rozpúšťadlá (propylen alebo etylenkarbonát). V obale akumulátoru býva zaliaty mikročip s potrebnými senzormi, ktorý zabraňuje prehriatiu a vznieteniu článku v prípade jeho prebitia.

Výhody

  • Netrpí pamäťovým efektom ako Ni-MH
    Pred nabíjaním nie je nutné úplné vybitie a kapacita sa neznižuje
  • Doba skladovateľnosti
    Strata menej ako 0,1% za mesiac
  • Nižšia cena
     

Nevýhody

  • Stárnutie a dobíjacie cykly
    Či už tieto články používate, alebo nie, asi po roku strácajú kapacitu. Kvôli vysokej reaktívnosti lithia sa totiž článok samovolne rozkladá. Li-Ion články znesú iba 300 - 500 nabíjacích cyklov, potom ich kapacita klesne. Po približne 1200 cykloch majú už len polovičnú kapacitu.
  • Horšia výdrž v extrémnych teplotách



Li-Pol (lithio-polymerový článok)

Líthiopolymerový akumulátor používa namiesto tekutého elektrolytu elektrolyt pevný. Katóda pozostáva z oxidu lithia a kobaltu alebo z oxidu lithia, niklu a kobaltu. Anódu tvoria zlúčeniny grafitu. Rovnako ako u typu Li-Ion je menovité napätie 3,6 V.

Výhody

  • Netrpí pamäťovým efektom ako Ni-MH
    Pred nabíjaním nie je nutné úplné vybitie a kapacita sa neznižuje
  • Doba skladovateľnosti
    Strata menej ako 0,1% za mesiac
  • Rozmery a tvar
    Lithiopolymerové akumulátory sa dajú vyrobit extrémne ploché (len niekoľko mm) a v ľubovolnom tvare -  dajú se dokonca formovať a ohýbať.
  • Hmotnosť
    Lithium polymerové batérie sú veľmi ľahké. V porovnaní s typom Li-Ion je typ Li-Pol pri rovnakej kapacite asi o 10 až 15% ľahší, ale o 10 až 20% objemnejší.
  • Lepšie fungovanie v extrémnych teplotách

Nevýhody

  • Stárnutie a dobíjacie cykly
    Pri dobíjacích cykloch stráca kapacitu o niečo viac ako článok Li-Ion.
  • Vyššia cena